Uvediem celkom jednoduchý príklad. Manželka sa vrátila domov z práce a v tom jej pípne mobilný telefón. Správa od operátora so znením Vítajte v Poľskej republike. Zaujímavé nakoľko k hranici to je minimálne 5-8 km, čo samozrejme nie je veľa, no v Bratislavskej Petržalke sa asi správy Vítajte v Rakúsku či Maďarsku určite neobjavujú a to ani v prípade keď som prechádzal z Petržalky cez most Lafranconi, čo je k hranici možno 0,5 km. Mobilný operátori asi viac myslia na paušálne platby, ako na rovnocenné poskytovanie služieb vo všetkých miestach Slovenska na rovnakej úrovni, a to aspoň tam kde na mape pokrytia majú označené ako pokrytie signálom dobré. Alebo sa mýlim?
Uvediem iný príklad. Chcem si objednať vysokorýchlostný internet. Po udaní svojho čísla operátorke, dostanem odpoveď, že na tomto čísle to zatiaľ možné nie je. No mám prísľub, že už v blízkej dobe sa to určite zmení, až na to, že to už trvá snáď dva roky. Robia si zo mňa srandu a nie som určite sám. Konštatujem, nárok na internet budem mať vtedy ak sa odsťahujem. Zasa rovnaké podmienky.
Tých príkladov je samozrejme veľa a ak by som o nich chcel písať tak to tu nikto nedočíta do konca. Musím mať satelit ak chcem pozerať verejnoprávnu televíziu, na odborné vyšetrenie musím dochádzať asi 50 km, najbližšiu nemocnicu podľa najnovších informácii plánujú zrušiť, najbližšia vysoká škola je vzdialená 100 km a viac, na nákup tovaru z veľkoskladov to je tiež podobné. Nehovorím o kine ktoré nefunguje snáď od pádu komunizmu, koncerty, divadlo, kultúra, na pár výnimiek žiadna.
Ešte že tu máme kostol, okresnú futbalovú ligu, krásne lesy, zvieratá a čerstvý vzduch, len dokedy ešte.